Z historicky doložených materiálov je zrejmé, že už pred mnohými storočiami existovali snahy o využitie ručného písma na identifikáciu osoby, ktorá text napísala. Efektivita týchto snáh sa zákonite odvíjala až od určitého stupňa vývoja a stupňa využívania ručného písma. Až rozširujúcim sa využívaním ručného písma s ohľadom na zvyšujúcu sa gramotnosť populácie sa táto problematika stávala čoraz potrebnejšou. Problematika ručného písma však nie je iba záležitosťou kriminalistiky. Je súčasťou aj mnohých iných vedných disciplín, ktoré ju však nevyužívajú k identifikácii osôb. Skúmanie ručného písma napomáha riešeniu pedagogických, fyziologických, psychiatrických, defektologických a iných otázok. Často sa v týchto prípadoch posudzujú schopnosti osôb v písomnej forme reprodukovať rôzne predlohy, zisťujú sa možné defekty v nervovom prepojení jednotlivých častí ľudského organizmu, napríklad je možné zistiť špecifické poruchy učenia u detí (napríklad dyslexia, dysgrafia) a podobne...