„V pomáhajúcich profesiách u pracovníkov poskytujúcich sociálne, poradenské, psychologické, pedagogické, zdravotnícke a ďalšie služby zamerané na priamu prácu s ľuďmi vystupuje do popredia potreba iného druhu učenia, aké ponúka klasický systém vzdelávania zameraný na získavanie teoretických vedomostí. Dôležitejšie je získanie profesionálnej istoty. V tejto súvislosti hovoríme o supervízii. Cieľom supervízie nie je kontrola, ani odovzdávanie rád, informácií či prikazovanie. Supervízia ma za cieľ odborný a osobný rozvoj pracovníkov.“1