32. Charakteristika a význam ekoetiky, smery a predstavitelia.
V priebehu posledných storočí postupne narastá miera zodpovednosti človeka za svoje konanie a „zasahovanie“ do prírody. V závere 20. storočia industriálna spoločnosť stráca svoju sebadôveru a vízia pokorenia prírody sa mení na pokoru pred prírodou.
Koncom 20. storočia sa ako reakcia na hroziacu sa ekologickú krízu formuje environmentálne orientovaná filozofia, čiže ekofilozofia. Krátko po jej vzniku dochádza k rozdeleniu na dva smery:
1.biocentrický filozofický smer – hlása biocentrickú rovnosť všetkých prírodných druhov, ktoré majú rovnakú hodnotu a majú rovnaké právo na život.
2.antropocentrický filozofický smer – jeho základnou myšlienkou je, že človek je stredom a konečným cieľom svetového diania.