Keďže sociálny systém nemá jasne definované ciele, nie je nemožné presne určovať jeho hranice. Ciele sociálnej politiky sú závislé od vládnucej politickej moci, vnímania verejnosti, ale najmä od historického vývoja sociálneho systému v krajine. Do sociálneho systému tak môžeme zahrnúť dane, sociálne poistenie, zdravotníctvo, legislatívu upravujúcu pracovno-právne vzťahy, ale napríklad aj štátne školstvo či bývanie. Podľa odbornej literatúry možno sociálny systém alebo systém sociálneho zabezpečenia definovať skupinou sociálnych udalostí alebo rizík, pre ktoré sú sústredené príslušné politické a administratívne aparáty. Medzi tieto riziká či udalosti patrí najmä choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa, invalidita, materstvo a chudoba. Situácie ktoré tu boli vymenované zahŕňajú takmer celý život človeka, avšak na druhej strane chýba medzi nimi napríklad vzdelávanie, ktoré je tiež súčasťou sociálneho systému. Tieto nedostatky rieši pohľad, ktorý sa na sociálne zabezpečenie pozerá ako na súbor politických nástrojov, ktoré sledujú určitý cieľ. Ako primárny cieľ sociálneho systému býva prezentovaná ochrana občanov. Sociológovia, ktorí takto zmýšľajú definujú potom ideálne sociálne zabezpečenie ako stav úplnej ochrany pred stratou zdrojov. V tejto práci je sociálny systém definovaný ako súbor legislatívnych nástrojov, ktoré sledujú ciele sociálnej politiky. Základným cieľom sociálneho poistenia je ochrana jednotlivca pred hmotnou núdzou.