Seminárna práca: Morálka a etika

ÚVOD

Etika, morálka aj mravnosť patria medzi základné etické kategórie. Väčšina ľudí nerobí medzi nimi rozdiely, čo nie je správne. Pre upresnenie si ich charakterizujeme a ukážeme odlišnosti, aj keď ich od seba nemôžme úplne rozdeliť. Hovoriac o etike, musíme hovoriť o morálke. Z etymologického hľadiska ide o synonymné slová. Etika je veda o morálke a morálka je jej predmetom záujmu. Termín etika odvodzujeme od slova „ethos“, čo v starej gréčtine označovalo obyčaj, mrav, charakter, či spôsob myslenia. Aristoteles sa začal zaoberať mravnosťou, mravnými cnosťami človeka, či ich opozitami. Termín morálka pochádza z latinského prekladu gréckeho slova „ethos“ na „mos“ t.j. mrav, charakter, chovanie, zákon, predpis. Cicero od tohto termínu odvodil slovo „moralis“ t.j. mravný a odtiaľ termín „moralitas“, čo je morálka. Etika aj morálka spoločne označujú aj teoretickú reflexiu o povahe dobra a toho, ako ho dosiahnuť. V slovenčine sa vedľa termínu morálka používa termín mravnosť. Viacerí teoretici ich považujú za synonymné, iní ako napr. Hegel ich rozlišujú. Morálku chápu ako morálne vedomie (formu duchovného života spoločnosti) a pod mravnosťou chápu zase obyčaje, mravy, teda prvky praktického správania sa.