Nádaši, ktorý, podľa Petríka, vychádzal predovšetkým z naturalistickej koncepcie „nahého človeka“ a bol tak v pomere k jednotlivcovi prísnym deterministom, v pláne spoločenskom bol skôr indeterminista, pripisujúc indivíduu istú vývinovú perspektívu, zmenu k lepšiemu.
Nahý človek, pudová bytosť, je v Nádašiho koncepcii svojou podstatou zverský, no Nádaši veril, že „sú medzi nami mužovia, ktorí vedia premôcť zverskosť ľudskej priority v sebe a vedia nanútiť svoje vznešené ideály aj nám, chudobnejším účastníkom božskej milosti“. Ide teda o silné osobnosti. Táto koncepcia pravdepodobne len sčasti vyplýva z Nádašiho svetonáhľadu. Napokon i jeho svetonáhľad bol určovaný novou „románovou situáciou“, takými možnosťami výkladu sveta, ktoré poskytovala spoločnosť, a ktorý si do istej miery aj náročne esteticky vyžadovala...