Integrácia vo všeobecnosti predstavuje proces zjednocovania, spájania časí do celku. Myšlienka integrovanej, zjednotenej Európy, v ktorej by sa štátne útvary spojili do väčšieho celku, nie je nová. Vznikla po prvý krát pred viacerými storočiami ako prirodzená súčasť úvah o možnostiach vývoja vzťahov medzi existujúcimi štátnymi útvarmi. Základom tejto myšlienky bolo dosiahnutie vyššieho stupňa súdržnosti prostredníctvom cieľavedomej vzájomnej spolupráce štátov. Výsledkami integračných procesov v Európe sú viaceré medzinárodné útvary a medzinárodné organizácie, ktoré sa utvárali ne európskom kontinente v minulosti a z ktorých mnohé pôsobia v modifikovaných formách aj dnes. Európska únia a Severoatlantická aliancia sa zaraďujú v súčasnosti k európskym medzinárodným zoskupeniam s rozsiahlymi integračnými funkciami a významným vplyvom na vývoj medzinárodných vzťahov.
Koncepcie budovania jednotnej Európy sa striedavo objavovali a zanikali a zasa sa nástojčivo objavovali v kritických obdobiach ohrozenia Európy, jej civilizácie, tradícií a ideálov. V priebehu historického vývoja sa postupne dotvárali prvé predstavy o úlohách a cieľoch integrovanej Európy. Kryštalizovali sa v stále prepracovanejších projektoch štátnikov, politológov, spisovateľov aj obchodníkov. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že niektoré projekty zjednocujúcej sa Európy smerovali k integrovaniu ekonomických oblastí a zámerov zúčastnených štátov, koncepčne aj fakticky mal proces európskej integrácie vždy podstatný politický kontext.