V starej Číne bola rodina sociálnou jednotkou poriadku a disciplíny v štáte i v spoločnosti. Práve v rodine sa niekoľko tisícročí tradovali etické a morálne princípy, ktorými sa riadilo spolužitie jednotlivcov.
Podľa predstáv o etike a morálke bol každý dospelý človek (mohol patriť do ktorejkoľvek spoločenskej vrstvy) morálne povinný založiť rodinu. Pod vplyvom týchto predstáv existovali zvláštni hodnostári, ktorých povinnosťou bolo nútene oženiť tých, ktorí po dosiahnutí určitej vekovej hranice zostali slobodní. Nemanželský stav bol pokladaný za previnenie voči svetovému rádu. V prenesenom zmysle bol aj štát pokladaný za veľkú rodinu, ktorej hlavou bol cisár.