Moja práca má názov 1665-1666: Zlé roky pre Londýn. Boli to dva roky pre mesto naozaj katastrofálne. Mor sužoval Európu už od stredoveku a zasahoval znova a znova. Tak tomu bolo aj v 17. storočí . Čierna smrť prišla aj do Anglicka . Neliečiteľná a strašná choroba kosila ľudí doslova ako muchy. V roku 1665 zasiahol mor Londýn a podľahlo mu okolo 68 000 obetí. Londýn sa ešte nestihol spamätať z morovej rany a už o rok na to, tu vypukol požiar. Dostal názov Veľký londýnsky požiar. Je to pochopiteľné pretože oheň zachvátil päť šestín mesta aj keď o život prišlo len 6 ľudí, väčšine zhorela strecha nad hlavou. Mesto bolo zničené, ľudia otrasený a predsa ich vôľa žiť donútila k tomu, aby mesto postavili celkom nanovo. Práve toto ma na tejto téme fascinuje, ako sa Londýn po týchto udalostiach otriasol. Mesto rástlo a rástlo a dnes patrí k najkrajším a najväčším v Európe. Taktiež ma zaujal mor. Choroba , ktorá sa dnes dá jednoducho liečiť (aj keď sa už nevyskytuje ) voľakedy vyvolávalo panický strach, beznádej a zúfalstvo. Povery a postoj doby by sa nám dnes možno zdal komický, ale musíme si uvedomiť, že vtedy mali ľudia určité predstavy o svete a živote. Dôležitú úlohu hralo náboženstvo a silná viera v Boha. Ľudia verili, že mor na nich zohnal samotný Pán za ich hriechy a rúhanie a kajali sa.
Tému som si vybrala nielen kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam, ale aj kvôli tomu, že v histórii ma dosť zaujímajú, okrem iného, aj sociálne pomery a problémy.