Filozofia má nepochybne svoj sociálnokultúrnohistorický rozmer, ak chceme zrod, a tvorí tak nesporne jej neodškriepiteľnú súčasť. Nie je tomu inak ani vo filozofii na prelome 19. a 20. storočia a jej nasledujúcej epochy. Filozofia sa stáva zberateľom, signatárom a završovateľom niečoho, čo ju samotnú predchádza. Husserlova filozofia, teda predovšetkým tá, ktorá je obsiahnutá v Karteziánskych meditáciách, je svojim spôsobom takisto zberateľom a završovateľom toho, čo ju bytostne naštartovalo. Ak chceme hovoriť o Husserlovi musíme povedať, že jeho filozofia chce pretendovať na vedu tak, ako tomu bolo v sedemnástom storočí zásluhou človeka, ktorého meno je Descartes. Descartes bol prvý kto si uvedomil nutnosť odôvodnenia každého vedeckého poznatku, nevynímajúc filozofiu. A práve naopak bola to filozofia, ktorá mala byť tou prvou vedou...