Hlavným „zdrojom“ osobnosti a jej vlastností sú podľa Siegmunda Freuda vnútorné, psychodynamické sily, ktoré prúdia z homeostatickej energetickej sústavy organizmu. Tieto sily určuje rodová a individuálna podstata človeka. Osobnosť je teda určená vnútornými silami – pudmi, ktoré sa dostávajú do rozporov s okolitým svetom. Ako príklad uvádza myseľ, ako „základňu boja pudov, rozumu a vedomia“. Osobnosť je teda dynamický súhrn procesov, ktoré sú neustále v súčinnosti a sporoch. Človek sa nechová náhodne, z rozmaru, ale nútene.