Nie je náhodou, že moderné ľudstvo ak chce využívať súčasné vedecko-technické možnosti vo svoj prospech, ak sa má naša civilizácia zachrániť a ďalej rozvíjať, sústreďuje pozornosť na základné otázky vzdelávania a výchovy. Rozhodujúcou úlohou dneška je mnohostranný rozvoj osobnosti, uplatnenie každého občana, vzostupný koncepčný rozvoj výchovy a vzdelávania a vytváranie podmienok na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania.
Výchova ako cieľavedomá a zámerná činnosť sprevádza človeka na každom kroku a je nevyhnutnou podmienkou, predpokladom zachovania a ďalšieho rozvoja človeka. Ako typická ľudská činnosť kvalitatívne prevyšuje podobnú činnosť zo živočíšnej ríše, ktorá je založená len na zdedených inštinktoch a bezprostrednom napodobňovaní. Realizuje sa v školách, mimoškolských zariadeniach, v spoločenských zariadeniach, na pracoviskách i v rodine.
Úroveň výchovno-vzdelávacieho vplyvu výchovných činiteľov je však rôzna. Podmieňuje ju ich všeobecné a odborné vzdelanie ako aj ich charakterové rysy. Významnou podmienkou úspešného výchovno-vzdelávacieho pôsobenia je ich pedagogická spôsobilosť. Preto v príprave pedagogických pracovníkov vedľa ich odbornej spôsobilosti požadujeme i štúdium pedagogiky ako odboru, ktorý by mal budúcemu pedagógovi pomôcť lepšie porozumieť podstate výchovno-vzdelávacieho procesu a úspešne vykonávať výchovný proces.
Často sa stretávame s názorom, či je vôbec treba študovať základy pedagogickej teórie. Predsa výchova nás sprevádza celým životom. Vychovávajú nás druhí, my vychovávame iných a často sa usilujeme vychovávať sami seba. Kto sa zamýšľa nad výchovnými javmi, analyzuje ich, chce im porozumieť, môže sa dopracovať i k účinnej výchovnej praxi. Naopak ani získanie pedagogických vedomostí nemusí byť zárukou, že budeme úspešnými pedagógmi v praxi.