Keď v roku 1982 vyšiel Slobodov román Rozum, literárna kritika aj čitateľská obec ho prijali s nadšenými ováciami. Oceňovalo sa najmä to, že „našiel odvahu byť kruto až bezhranične úprimný“, že prekvapuje „hĺbkou ponoru do našej reality“ , a teda výrazne vybočuje zo slovenského priemeru, lebo je nielen svojský, osobitý, ale svojim spôsobom „nenormálny“, ako „nenormálny“, je jeho hrdina a svet, v ktorom dýcha.