Bakalárska práca: Prístavy na hornom Dunaji
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:74,9 %
- Typ:Bakalárska práca
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
- Kategória:Technika
- Podkategória:Doprava a spoje
- Autor:ledno
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:40 strán
- Zobrazené:2 104 x
- Stiahnuté:11 x
- Veľkosť:10,9 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:2975
- Posledna úprava:29.03.2017
Úvod
Rieky boli od pradávna najvýhodnejšími dopravnými cestami. Ich význam stúpal a klesal so stúpajúcou či klesajúcou tendenciou techniky a technológie výroby a intenzity výmeny tovarov v medzinárodnom obchode. Vnútrozemskú vodnú dopravu aj v súčasnosti môžeme charakterizovať ako jedno z najvýhodnejších dopravných odvetví, ktoré ekonomicky výhodne môže zabezpečovať prepravu najmä hromadných nákladov na veľké vzdialenosti s pomerne malým množstvom vynaloženej ľudskej práce. Jej ďalšie výhody spočívajú aj v relatívnej úspore trakčnej sily potrebnej na prepravu 1 tony nákladu a veľkou produktivitou práce na jednu odpracovanú smenu v celej dopravnej činnosti, v porovnaní s ostatnými dopravnými odbormi. Vychádzajúc z týchto faktorov sa v hospodárskych vyspelých štátoch v uplynulých desiatkach rokov kládol veľký dôraz na intenzívny rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy a výstavbu vnútrozemských vodných ciest, vrátane ich vzájomného prepojovania do komplexne budovaných sietí a magistrál. Aj prieplav medzi Mohanom a Dunajom, ako súčasť dopravnej magistrály naprieč európskym kontinentom medzi Severným a Čiernym morom, otvorený v septembri r. 1992, bol vyvrcholením mnohoročného budovateľského úsilia.
Rieka Dunaj (Donau, Duna, Dunav, Dunarea) je po Volge druhou najväčšou európskou riekou a v poradí svetových veľtokov zaujíma dvadsiate miesto. Dunaj sa z plavebného hľadiska člení na osem úsekov. Táto záverečná práca je zameraná na horný tok Dunaja a situované prístavy v štátoch Rakúska a Nemecka. Bližšie tu skúmam parametre jednotlivých prístavov, ich kapacitu skladovacích plôch, prekládkových zariadení, skladovacích plôch, vybavenie prekládkových polôh, dodatočného servisu, služieb a prípadne i najbližšie ohlásené investície, či už do vybavenia prístavnej infraštruktúry alebo terminálov. Popisujem tu desať prístavov a ďalej ich porovnávam podľa vopred stanovených kritérií: výkon prekládkových zariadení za celý prístav, objemu preloženého nákladu, druh nákladu. Prístavy som rozdelil do dvoch skupín, podľa porovnávacej základne. Aby sa porovnávali prístavy s približne rovnakým druhom prekladaného tovaru.
Rieky boli od pradávna najvýhodnejšími dopravnými cestami. Ich význam stúpal a klesal so stúpajúcou či klesajúcou tendenciou techniky a technológie výroby a intenzity výmeny tovarov v medzinárodnom obchode. Vnútrozemskú vodnú dopravu aj v súčasnosti môžeme charakterizovať ako jedno z najvýhodnejších dopravných odvetví, ktoré ekonomicky výhodne môže zabezpečovať prepravu najmä hromadných nákladov na veľké vzdialenosti s pomerne malým množstvom vynaloženej ľudskej práce. Jej ďalšie výhody spočívajú aj v relatívnej úspore trakčnej sily potrebnej na prepravu 1 tony nákladu a veľkou produktivitou práce na jednu odpracovanú smenu v celej dopravnej činnosti, v porovnaní s ostatnými dopravnými odbormi. Vychádzajúc z týchto faktorov sa v hospodárskych vyspelých štátoch v uplynulých desiatkach rokov kládol veľký dôraz na intenzívny rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy a výstavbu vnútrozemských vodných ciest, vrátane ich vzájomného prepojovania do komplexne budovaných sietí a magistrál. Aj prieplav medzi Mohanom a Dunajom, ako súčasť dopravnej magistrály naprieč európskym kontinentom medzi Severným a Čiernym morom, otvorený v septembri r. 1992, bol vyvrcholením mnohoročného budovateľského úsilia.
Rieka Dunaj (Donau, Duna, Dunav, Dunarea) je po Volge druhou najväčšou európskou riekou a v poradí svetových veľtokov zaujíma dvadsiate miesto. Dunaj sa z plavebného hľadiska člení na osem úsekov. Táto záverečná práca je zameraná na horný tok Dunaja a situované prístavy v štátoch Rakúska a Nemecka. Bližšie tu skúmam parametre jednotlivých prístavov, ich kapacitu skladovacích plôch, prekládkových zariadení, skladovacích plôch, vybavenie prekládkových polôh, dodatočného servisu, služieb a prípadne i najbližšie ohlásené investície, či už do vybavenia prístavnej infraštruktúry alebo terminálov. Popisujem tu desať prístavov a ďalej ich porovnávam podľa vopred stanovených kritérií: výkon prekládkových zariadení za celý prístav, objemu preloženého nákladu, druh nákladu. Prístavy som rozdelil do dvoch skupín, podľa porovnávacej základne. Aby sa porovnávali prístavy s približne rovnakým druhom prekladaného tovaru.