História plánovania je spojená i s rôznymi koncepciami makroekonomického plánovania a jeho prepojením s plánovaním podnikovým. Známe sú 2 systémy plánovania:
1. Direktívno – administratívny systém (bývalý ZSSR a krajiny východnej Európy)
tento systém predstavoval centrálne plánovanie (Štátna plánovacia komisia), kde úlohy jednotli- vých podnikom boli direktívne určené. Cieľom manažmentu bolo vybojovať nenáročný a nízky plán, získať čo najviac dotácií, skrývať rezervy a prejavovať čo najmenej iniciatívy.
2. Indikatívne plánovanie
ide pri ňom o výmenu informácií medzi vládou a súkromnými podnikmi, pričom vláda sa snaží podporiť tie varianty rozvoja, ktoré sú v súlade s jej politikou. Z ekonomickej oblasti sa tieto aktivity rozšírili i do oblasti vzdelávania, zdravotníctva, životného prostredia. V SR sa tieto formy plánovania neuplatňujú
Postavenie podnikového plánovania sa vo vyspelých ekonomikách menilo spolu so zmenou manažérskych teórií a praktík. Dnes prevláda strategický manažment.