Neoklasická ekonómia vznikla v 70-tych rokoch 19. storočia a dominovala v ekonomickom myslení až do 30-tych rokov 20. storočia. Orientovala sa najmä na analýzu ponuky a dopytu cien. Neoklasická teória sa zaoberala i otázkami analýzy problémov tzv. čiastkovej rovnováhy. Spája sa s menom anglického ekonóma 19. storočia Alfredom Marshallom, ktorý patril k predstaviteľom cambridgeskej školy. Pre túto školu je typický subjektívno-psychologický a matematický prístup k ekonomickým kategóriám, pretože pozerali na vznik a vývoj ekonomických javov ako na výsledok kvantitatívnych zmien, ktoré možno vyjadriť i matematicky. Jej významnými predstaviteľmi boli Alfred Marshall, Pigou a americký ekonóm John Bates Clark.