Charakteristickou vlastnosťou ľudovej slovesnosti je ústnosť. Šíri sa ústnym podaním z jedného pokolenia na druhé. Špecifickou vlastnosťou ľudovej slovesnosti je jej kolektívny charakter. Každé folklórne dielo je individuálnym výtvorom, ale tvorcovia sa museli podriadiť určitým kolektívnym pravidlám a normám, aby ľudový kolektív dielo prijal. Ľudová slovesnosť odráža historickú skutočnosť, tvorí ľudovú históriu, ktorá je cenným prameňom poznávania historických udalostí. Je pamiatkou národnej minulosti, svedectvom dejinných osudov, ľudovej múdrosti a filozofie i odrazom názorov kolektívu. Zobrazuje slovenský ľud v mnohostoročnom dejinnom raste, v jeho myslení, cítení, názoroch, túžbach a ideáloch. Odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia, čiže je výrazom „ľudovej ideológie“. Ľudová slovesnosť tvorí významnú súčasť našej kultúry. Je preniknutá vedomím ľudskej hodnoty človeka, jeho dôstojnosti a vyznaním práva na šťastie a slobodu. Formovala národné povedomie a pomáhala vytvárať slovenskú kultúru. Na rozdiel od umelej literatúry ľudová slovesnosť súvisí s tzv. variačným procesom. najčastejšie sú krajové varianty. Nevznikajú jedinečné texty, ale máme dočinenia vždy len s určitým variantom.