V deviatom storočí nášho letopočtu knieža Mojmír I. vyhnal Pribinu, ktorý išiel v ústrety ne-meckým záujmom, spojil svoje Moravské kniežactvo s Nitrianskym a tak založil Veľkomoravskú ríšu. Východofranský kráľ Ľudovít Nemec namiesto Mojmíra dosadil Rastislava a snažil sa podrobiť si Veľkú Moravu. Rastislav hľadal oporu v Byzantskej ríši. Požiadal byzantského cisára Michala III., aby poslal na Veľkú Moravu misionárov, ktorí by šírili vzdelanie rečou ľudu zrozumiteľnou. A tak roku 863 nášho letopočtu Michal III. poslal solúnskych bratov Filozofa a filológa Konštantína a právnika a organizátora Metoda. Títo dobre poznali jazyk solúnskych Slovanov - staroslovienčinu - nárečie macedónsko-bulharské. Doniesli tiež písmo - hlaholiku (od slova hlahol - slovo), ktoré vzniklo podľa malej gréckej abecedy, sú v ňom aj prvky hebrejsko-samaritánskeho písma.
Konštantín a Metod museli obhajovať svoju činnosť pred pápežom Hadriánom II. a ten schválil slovanskú bohoslužbu. Metoda vymenoval za panónskeho arcibiskupa, čím obmedzil vplyv franských kňazov, pretože Metod podliehal priamo pápežovi. Konštantín vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril.