Väčšina účelových aplikácií hovoreného slova a hudby sa odohráva v uzavretých priestoroch, akými sú činoherné a operné divadlá, prednáškové sály, koncertné siene, televízne a rozhlasové štúdiá, alebo sa v nich natáča zvukový a obrazový záznam. Základné vlastnosti zvukového vlnenia, ako odraz, lom, ohyb a interferencia zvukových vĺn sa v uzavretom priestore prejavujú mnohonásobne, takže exaktné matematicko-fyzikálne riešenie výsledného akustického poľa by bolo veľmi pracné a prakticky neuskutočniteľné. Preto boli empiricky stanovené základné kritériá akustičnosti, pomocou nich sa akosť uzavretých priestorov prakticky hodnotí. Vývoj týchto hodnotiacich hľadísk nieje doteraz ukončený a je okrem iného závislý tiež na stave potrebnej meracej techniky.