V mojej práci som sa zaoberala charakteristikou subjektov práva, ich postavením a právnou subjektivitou. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením, prípadne počatím, ak sa narodí živá. Smrťou táto spôsobilosť zaniká. Spôsobilosť na právne úkony nadobúdajú FO dovŕšením 18. roku alebo osoby staršie ako 16 rokov, ktoré majú povolenie uzavrieť manželstvo. Právnická osoba vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra. Zaniká dňom výmazu z tohto registra. Právna subjektivita právnických osôb sa chápe ako celok - spôsobilosť mať práva a povinnosti splýva so spôsobilosťou na právne úkony. Začína vznikom a končí zánikom PO.
Druhá kapitola je venovaná hlavnému univerzálnemu medzinárodnému dohovoru v oblasti problematiky priemyselného vlastníctva. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva upravuje vzťahy týkajúce sa patentov na vynálezy, vzory alebo modely, obchodné známky, obchodné meno, označenia pôvodu tovaru a ostatné.
V tretej kapitole práce som poukázala na ľudské práva, ktoré sú základnými hodnotami Európskej únie. Ľudské práva sú zakotvené v zakladajúcej zmluve EÚ a boli posilnené prijatím Charty základných práv EÚ. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s Európsku chartu ľudských práv a s ďalšími európskymi dohovormi utvárajú regionálny systém ochrany ľudských prv a základných slobôd európskych štátov – členov Rady Európy a zároveň predstavujú európsky štandard ľudských práv. Ľudské práva musia rešpektovať krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, ako aj krajiny, ktoré s Úniou uzavreli obchodné a iné dohody.
Posledná časť tejto práce je venovaná voľnému pohybu osôb v rámci EÚ. Pre každého občana členského štátu EÚ je voľný pohyb v rámci celej Únie definovaný ako pohyb za účelom práva žiť, pracovať a voľne cestovať. Bez voľného pohybu osôb by bolo fungovanie vnútorného trhu v Európskej únii úplne nemožné a znemožnilo by sa prirodzené prepojenie národných ekonomík členských štátov.