Lobing predstavuje špecifický typ interpersonálnej komunikácie, ktorý slúži na presadzovanie podnikových záujmov prostredníctvom ovplyvňovania legislatívneho prostredia. Je to legálny nástroj, ktorým môže podnik vplývať na verejné inštitúcie. Predstavuje špecializovanú a odbornú reprezentáciu prostredníctvom širokej škály prostriedkov, ktoré v zásade vylučujú korupčnú výmenu služieb. Ako reprezentant partikulárnych záujmov lobbista dodáva informácie a techncko-odborné expertízy, ktoré môžu byť užitočné pri definovaní legislatívnej a správnej regulácie. Prvopočiatky lobingu môžeme nájsť už v histórii, kedy medzi sebou bojovali skupiny ľudí o moc. Počas vývoja sa menila jeho forma a v najväčšej miere sa rozšíril v demokratických krajinách, kde existuje voľná súťaž záujmov. Tu je zákonmi a predpismi vymedzené, čo je v lobingu dovolené a čo nie. Na slovensku sa v súčastnosti vyskytujú dva protichodné názory na lobing. Na jednej strane je to legálny prostriedok na ovplyvňovanie vlády, štátnej správy a iných verejných inštitúcií. V tomto zmysle využíva legálne nástroje ako sú občianske petície, mediálne kampane, protestné a nátlakové akcie a financovania politických strán (sponzoring - členské príspevky, dary). Na strane druhej je lobing kritizovaný z hľadiska využívania rôznych neetických a nezákonných praktík akými sú korupcia, úplatkárstvo, klientelizmus a vydieranie. Používanie týchto praktík zákon zakazuje a trestne postihuje.