Max Weber bol silne ovplyvnený Rickertom, ale nesúhlasil s jeho tézou, že historické vedy nemôžu formulovať všeobecné teórie a zisťovať všeobecné zákony. Bol presvedčený, že v tomto tvrdení sa skrýva ešte presvedčenie o akejsi iracionálnosti historických vied a bojuje s týmto náhľadom.
Kritika tohto iracionalizmu bola mu východiskom pre ďalšie úvahy. Obmedzenie sa historických vied na opis a názor, že historické javy nie sú podriadené nijakým všeobecným zákonom, vyplývali z predpokladu, že „osobnosť človeka a jeho konanie sú iracionálne, t. j. že ich určuje len slobodná vôľa“. Weber nepopieral vedecký význam jednotlivých historických opisov, ale nesúhlasil s dogmou o nemožnosti vytvorenia historickej teórie. Ak chcel dokázať, že historickú skutočnosť možno zachytiť racionálnymi pojmami, musel sa vopred vyporiadať s tézou o iracionálnosti ľudského konania.