Pojem globalizácia napriek svojmu častému používaniu nemá presnú definíciu. Podľa Jagdisha Bhagwatiho, profesora ekonómia z Columbia Universtiy v New Yorku je globalizácia procesom integrácie a interakcie medzi ľuďmi, spoločnosti a vlády jednotlivých krajín, čo je proces vedený medzinárodným obchodom a investíciami, podporovaný informačnými technológiami. Tento proces má vplyv na životné prostredie, o kultúre, politických systémov, na hospodársky rozvoj a prosperitu, a na ľudskej, fyzickej spoločnosti po celom svete.
Ako vieme, hnacím motorom globalizácie je veda a technika. Pokrok v leteckej technike zmenil svet. Internet umožnil ľuďom kdekoľvek na zemi komunikovať v reálnom čase. Genetická manipulácia rastlín pomáha nakŕmiť miliónov ľudí v Ázii.
Existuje však diametrálny rozpor v názoroch na užitočnosť a prínos niektorých vedeckých objavov. Optimistický pohľad na techniku je už dlho článkom viery Američanov. Američania sú aj dnes v porovnaní s Európanmi viac presvedčení, že napredovanie vedy ľudstvu pomôže, ako mu uškodí. Preto má každý na globalizáciu svoj názor, aj keď vcelku sa každému páči, aj keď v rozdielnej miere.
Globalizácia je fenomén, ktorý patrí k najmodernejšej histórii ľudstva. S jej nástupom si svet postupne uvedomuje, že naša planéta je čoraz „menšia “a podobá sa na pavučinovú sieť, kde aj najmenší poryv na jednom mieste vyvolá rezonanciu celej siete
Globálne problémy možno rozdeliť na tri základné skupiny :
• Globálne problémy intersociálne ( ekonomická ) – finančné krízy, hrozby vojen, ozbrojovanie jednotlivých krajín a s ním spojený terorizmus, problém bohatstva a chudoby
• Globálne problémy prírodne sociálne–
• Globálne problémy antroposociálne ( sociálne ) – problémy rozvojových krajín, tretieho sveta, rasizmus