Sociálna práca so skupinou sa začala rozvíjať najmä v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí. V USA a v Európe postupne vznikali spolky zamerané na riešenie soc. problémov. Skutočný rozvoj soc. práce so skupinou až koncom 19.a zač.20.storočia.
Modely práce so skupinou:
- sociálne orientovaný – na zásadách demokracie dosahovanie skupinových záujmov
- nápravný – terapeutický
- interakčný – spolupatričnosť skupiny
F. Sullivanova – soc. prácu so skupinou chápala predovšetkým ako metódu rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predstavuje hlavný nástroj.
Gisela Konôpka – skupinová soc. práca je metóda, ktorej činnosť je zameraná na jednotlivých členov skupiny.
Cieľom je zlepšenie individuálnej kvality života prostredníctvom účasti v skupine, diferencovane v súlade s potrebami skupiny.
Schilling – cieľom skupinovej soc. práce je zabezpečiť pomocou skupinových skúseností jej jednotlivým členom istotu, uznanie, podporu a pomoc, sprostredkovať im hodnoty a normy a ponúknuť im možnosti na riešenie problémov.
SP So skupinou je považovaná za:
- komplexnú metódu
- cieľom je zabezpečiť podporu, istotu, uznanie a pomoc, aktivizáciu jednotlivca
- je chápaná ako činnosť soc. pracovníka, ktorý pomáha sociálnemu fungovaniu skupín v zmysle rozvoja vzájomných pozitívnych vzťahov ich členov a zabraňuje dysfunkcii.
SP so skupinou zaraďujeme medzi klasické metódy pričom berieme časové hľadisko.
Kvantitatívny pohľad na skupinu
- malá soc. skupina , stredná sociálna skupina (2, a viac max. 30-40 členov)
Kvalitatívny pohľad na skupinu
- vzťahy medzi členmi skupiny, úroveň a spôsob komunikácie, štýl vedenia, ciele skupiny
Skupinová SP ponúka možnosti, ktoré individuálna SP neponúka – klienti sa môžu navzájom podporovať, vymieňať si skúsenosti, overovať si medziľudské vzťahy, informovať sa o problémoch, získať pocit istoty, že patria do skupiny
Znaky skupiny:
- spoločné ciele a činnosť
- častosť vzájomných kontaktov
- spoločná komunikácia
- trvalé psychologické a sociálne vzťahy
- uvedomenie si neformálnej príslušnosti