ÚVOD
Dialektický progresívny rozvoj spoločnosti si vyžaduje budovanie a zdokonaľovanie priemyslu ako hlavného článku hospodárskej základne. Neustále rastúce kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na strojársku výrobu vyvolávajú náročný inovačný program, zameraný ako na inováciu výrobkov, tak na inováciu výrobnej základne. Cieľom inovácie je dosiahnuť maximálne možné kladné výsledky, t.j. výrobné množstvo, produktivitu a efektívnosť fondov.
Súčasný rozvoj strojárstva musí rešpektovať existujúce podmienky, ktoré spočívajú jednak v zrýchľujúcej sa frekvencii nových vedecko-technických poznatkov, jednak v obmedzených zdrojoch pracovných síl, materiálu a energie. Za tejto situácie sa inovačný cyklus skracuje, lebo je treba nové poznatky, zlepšujúce úžitkové parametre strojárskych výrobkov, urýchlene premietať do nových výrobkov a naviac inovácia musí mať významný charakter intenzívneho vývoja, ktorý sa vyznačuje predovšetkým znižovaním merných spotrieb hmotných prvkov výrobného systému. Inovácia výrobkov a inovácia strojárskej výrobnej základne spolu úzko súvisia, lebo medzi výrobným programom a výrobnou štruktúrou musí byť dokonalý súlad. Technologické projektovanie sa preto v každom strojárskom podniku stáva permanentnou činnosťou, zaisťujúcou inovačný program.
Každá zo základných technologických disciplín má rad technologických metód a z nich technológ-projektant po analýze výrobného programu a súčiastkovej základne volí tú, ktorá je v daných výrobných podmienkach optimálna a po určení vhodného výrobného zariadenia ju prepracuje do konkrétneho technologického postupu. Projektovanie výrobných systémov na úrovni dielne , prevádzky alebo celého závodu je dovŕšením predchádzajúcej projektovej činnosti technológa. Každú inováciu výrobného systému je treba pripravovať v súlade so zákonitosťami inovačného procesu a vhodne voliť koncepciu technologického projektu a vytvoriť optimálnu výrobnú štruktúru.