Demokracia (z gr. démos = ľud /obsah pojmu však nie je totožný s dnešným chápaním/; pôv. príslušník démy = najmenšia správna, vojenská a politická jednotka; z gr. kratos = sila, vláda; kratía = moc, právomoc, úrad, vláda, poriadok, predpis; cez fr. démocratie = demokracia) – pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine doslova znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá vyjadruje a zabezpečuje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií.
Demokracia ako forma štátu sa v súčastnosti zakladá na:
- princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci,
- princípe podriadenia sa menšiny väčšine,
- princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie.
Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby zaručovali práva jednotlivcom a spoločenskej skupine (princíp právneho štátu). V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie.