-je to jedna zo základných metód sociálnej práce (SP) jedna z najstarších
- vychádza z poznatku, že každý klient je individuálny a jeho problémy sú špecifické – t.j. iný človek s rovnakým problémom ho bude vnímať inak
Marie Richmondová – prvá práca o SP – zaoberala sa prípadovou sociálnou prácou
Marie Krakešová (Češka) – prvá publikácia o prípadovej sociálnej práci u nás (30-te roky 20.st.)
prípadová sociálna práca je určená pre klientov s viacerými sociálnymi problémami alebo pre tých, ktorí majú „komplexný problém“ (je tak závažný, že výrazne ovplyvňuje osobný život klienta, t.j. všetky jeho časti) – klient trpí vážnymi sociálnymi problémami
- je používaná aj pri ľuďoch so špecifickým problémom (AIDS, drogovo závislí, ...)
prípadová sociálna práca má veľký význam – ak sa u klienta objaví jeden problém a nerieši sa, nadväzuje na neho ďalší (tzv. snehová guľa – jeden problém sa obaľuje ďalším)
- u nás je prípadová sociálna práca slabá, lebo klient si často musí zabezpečiť riešenie svojho problému sám
klient môže spoluprácu prijať alebo ju odmietnuť – je to jeho rozhodnutie; tzn., že medzi rôznymi alternatívami si vyberá klient – v žiadnom prípade nie sociálny pracovník
Postup pri plánovaní prípadovej sociálnej práci:
1. tzv. identifikácia vhodného klienta -musíme uskutočniť výber klient musí mať buď komplexný problém alebo viacero problémov, dôležitá u klienta je dobrovoľnosť, nedobrovoľných klientov by sme museli najprv presvedčiť o správnosti a potrebe riešiť problém
2. určenie klientových potrieb (diagnostika)
- klienta musíme preskúmať – poznať jeho potreby, čo je pre klienta zaťažujúce + poznať jeho problémy
3. naplánovanie služieb alebo liečby – sociálny pracovník kontaktuje kolegov (odborníkov) a navrhne spoluprácu
4. získanie potrebných zdrojov pre klienta
- mnohí klienti prichádzajú až vtedy, keď ich situácia je veľmi zlá – často ho môže odradiť dlhé čakanie – tieto zdroje slúžia na preklenutie čakacieho obdobia
5.monitorovanie prípadu – spätná väzba
- sociálny pracovník tým, že klienta posunie do riešenia, práca sa pre neho nekončí, ale ďalej sleduje ako sa klientovi darí
Metódy pri prípadovej sociálnej práci:
- fázy praktickej práce s klientom:
sociálna štúdia
- etapa preskúmavania
vyšetrenie – anamnéza
- budeme sa snažiť získať informácie napr. z detstva, z minulosti
intervencia – samotné odstraňovanie problémov
ukončenie prípadu
- po čiastočne úspešnej intervencii dochádza k ukončeniu
- zbytočné predlžovanie terapie posilňuje klientovu závislosť
- tzn. treba to vopred avizovať, že bude koniec spolupráce – klient vtedy zvykne spanikáriť, preto si necháme pootvorené „zadné dvierka“, aby vedel, že vždy má možnosť prísť sa poradiť
Metódy:
rozhovor – základná metóda – ak chcem dosiahnuť zmenu – musíme ho viesť tak, aby sme dosiahli, čo potrebujeme
- rozhovorom sa dá veľa získať, ale aj veľa pokaziť
rozhovorom začíname – slúži na odovzdanie určitých informácií pre klienta
• Zásady vedenia rozhovoru:
1. aktívne počúvanie – klient pocíti náš záujem, odozvu na to, čo klient hovorí
sústredenie sa na to, čo klient rozpráva – sociálny pracovník venuje pozornosť klientovým myšlienkam – t.j. soc. pracovník by nemal hneď premýšľať, ako to riešiť
kladenie objasňujúcich otázok – mnoho sociálnych pracovníkov nechá klienta vyrozprávať sa
- objasňujúce otázky – ich podstata – klient sa ubezpečí, že ho počúvame (spätná väzba), ale je dôležité správne sa pýtať
2. kladenie otázok – otázky:
a) otvorené –ponúkajú klientovi manévrovací priestor – konverzácia smeruje k miestu, ktoré je pre klienta dôležité
b) uzavreté – klient má len dve možnosti (A/N), resp. pr. „kde ste zamestnaný“ odpoveď - len názov firmy, t.j. klient by mohol mať pocit, že je na výsluchu
Fázy rozhovoru:
úvodná – nadviazanie kontaktu, odstránenie obáv, vytvorenie dôvery, získanie základných údajov o klientovi
jadro – klientove očakávania – upresniť ich, odstrániť nereálne nádeje, pomenovať cieľ, ku ktorému chceme dospieť
záverečná – rozlúčenie, mali by sa urobiť kroky vedúce k ďalšej spolupráci (ak je potrebná)
Neverbálna komunikácia
ak si človek nedáva pozor na svoje neverbálne prejavy, vysiela mnoho správ ich správne vnímanie a vyhodnocovanie je veľmi prínosné a dokresľuje človeka
očný kontakt
odtieň hlasu
výraz tváre
ruky
držanie tela
vzájomné postavenie účastníkov pri rozhovore
oblečenie a celkový vzhľad
sociálny pracovník je tiež len človek – nemusí sa vždy cítiť dobre, ale mal by urobiť všetko pre dobrý kontakt s klientom korigovať svoje...