Prednášky: Supervízia /prednášky/

6.1. Supervízia - charakteristika pojmu
Slovo supervízia má v praxi viaceré významy, pri jeho analýze zisťujeme, že super (lat.) – v cudzích zložených slovách znamená nadpriemernosť, prehnanosť do kvantity ako aj kvality, nad -, naj- a druhá časť slova, vízia (lat.) – vidina, zjavenie, prelud, zjav, tvár, poverčivé videnie do budúcnosti, básnická predstavivosť Špaňár ( 1969 ).
V anglicko – slovenskom slovníku sa uvádza, že slovo supervision (angl.) znamená dohľad, dozor, dozerať na, kontrola, riadenie, vedenie, inšpekcia, vrchný dozor, školská inšpekcia, revízia. Slovo supervisor (angl.) znamená : dozorca, dohliadač, kontrolór, inšpektor, vedúci riaditeľ, umelecký poradca, starosta, predseda okresu, osobný inšpektor, domáci pedagóg, konzultant, odborný asistent železničný inšpektor, vrchný korektor, revízor.V tomto význame sa u nás pojem supervízor vyskytuje len zriedkavo. Najčastejšie sa využíva v psychoterapii a v iných pomáhajúcich profesiách. Vo všeobecnosti sa supervízia vzťahuje podľa Schostoka ( 1999 ) na psychické, sociálne a inštitučné faktory. Etabluje sa v rôznych podnikateľských organizáciách, podnikoch, bankách, politike, ale i v cirkvi, ktorá má svojich externých a interných supervízorov. Táto prevažne komerčná sféra (napr. Slovenské telekomunikácie) využíva auditora, ktorý je kontrolórom kvality. K nášmu chápaniu supervízie sa viac približuje už niekoľko rokov dobre zabehnutý coaching, čo je sústavná permanentná príprava a tréning supervízorov, teda určitá super – supervízia (napr. v Ikea, Volkswagen Slovakia). Ide pri ňom o potreby riadiaceho pracovníka, o rozvoj manažérskych kompetencií, identifikáciu s pracovným postom a firemnou kultúrou, osobnú spokojnosť, zvyšovanie inšpirácie, duševnej hygieny a kariérového rozvoja supervízorov. Hlavným motívom k zavedeniu coachingu je samozrejme produktivita a permanentný stabilizovaný výkon. Coaching sa ukazuje ako vysoko efektívna metóda intenzívnej práce s manažérmi všetkých úrovní.
Určitým fragmentom supervízie je aj mediácia ako forma intervencie tretej nezávislej strany v spore. Cieľom mediácie je dosiahnuť dohodu zúčastnených strán. V zahraničí (hlavne USA) má mediácia veľmi široké uplatnenie od rodinnej a manželskej sféry až po konflikty v tímoch, občiansko-právne spory, dodávateľsko-odberateľské vzťahy a pod. Môže predchádzať riešeniu súdnou cestou, ísť paralelne s ním alebo nasledovať po ňom. Je časovo výhodnejšia a efektívnejšia.
Ďalší obsahovo blízky pojem je facilitácia v kontexte sociálnej práce chápaná ako pôsobenie na odstraňovanie psychologických bariér a zvyšovanie individuálnej aktivity.
Supervízia v sociálnej práci sleduje z hľadiska svojej problematiky tie isté ciele ako v iných odboroch. Bez ohľadu na prostredie, kde sa aplikuje, má niektoré spoločné úlohy, napr. skvalitňovanie práce, predchádzanie chybám, prínos alternatívnych postupov a iné. Je to určenie prostredníctvom kognitívno – behaviorálnej reštrukturalizácie a je jedným z najúčinnejších prostriedkov ďalšieho vzdelávania, podpory, prípadne odbornej kontroly.
Supervízia tiež vyjadruje status profesie sociálneho pracovníka. Zahŕňa v sebe integráciu jeho osobných vlastností. Ako supervízori sú tu definovaní pedagógovia v škole, ktorí sa na supervíziu pripravujú a tiež špeciálne pripravení pracovníci v teréne ( Strieženec, 1996 ).
Filozofiou supervízie v pomáhajúcich profesiách (pokiaľ sa vôbec o niečom takom dá hovoriť) je podľa môjho názoru „terapia“ práce supervizanta, nie jeho „osobnosti“ – nakoľko tieto dve veci možno od seba odlíšiť. Supervízia sa spravidla končí vtedy, keď si supervidovaný uvedomí nejakú súvislosť so svojím osobným životom. Čiže končí tam, kde začína terapia. Filozofiu a podstatu supervízie môžeme tiež vystihnúť vetou: „Ak by bola sociálna práca náboženstvom, supervízia by bola jej hlavnou bohoslužbou“ ( Eis, 1995, s.39 ).
Supervízia bráni sociálnemu pracovníkovi upadnúť do stereotypov, prináša mu alternatívne pohľady na riešenie klientovho problému, je prevenciou jatropatogenizácie klienta a prostriedkom skvalitňovania práce s klientom.
Supervízia je učenie sa skúsenosťou, najúčinnejším prostriedkom ďalšieho vzdelávania, ale i odbornou kontrolou práce s klientom či pacientom. Proces supervízie je definovaný tým, že sociálny pracovník pracuje za účasti supervízora, alebo osobne či prostredníctvom iných médií referuje o prípade s cieľom niečo pochopiť, niečo sa naučiť, niečo zmeniť. Súčasne mu supervízia môže prinášať emocionálnu ventiláciu, minimalizáciu neistôt, profesionálnu podporu a prevenciu syndrómu vypálenia. Supervízia monitoruje vzťahovú situáciu napriek tomu, že sama je často zameraná na vzťah sociálny pracovník klient. Tento vzťahový rámec často umožňuje sociálnemu pracovníkovi pochopiť situáciu samotného klienta i proces práce s ním. Situácia supervizanta je náročná tým, že je dvakrát vzťahovo viazaný (vzťah ku klientovi a vzťah k supervízorovi), čo...