Seminárna práca: Teória a prax vzdelávania dospelých vo vzťahu k profesijným edukačným procesom
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Autor:janest
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 434 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:30836
- Posledna úprava:04.04.2010
Podľa Marty Ďurďovičovej (1998) na profesijné VZDELÁVANIE možno nazerať ako na proces, ktorý možno chápať ako:
a) RAST KONKURENCIESCHOPNOSTI
V súčasnosti sa vzdelávanie v celej Európe chápe ako dominantná úloha 21. storočia, ktorá súvisí priamo s flexibilitou pracovnej sily, jej schopnosťou prispôsobiť sa novým informačným technológiám a absorbovať nevyhnutné množstvo nových poznatkov.
b) ODPOVEĎ NA NOVÉ NÁROKY
Situácia v ekonomike sa mení, dôsledkom čoho vznikajú nové nároky na odbornú kvalifikáciu z hľadiska požiadaviek na aktualizáciu a prehlbovanie profesijných vedomostí a schopností. Vzdelávanie sa tak pre ambiciózneho človeka stáva samozrejmosťou a ľudí bez ambícií odsúva v konkurenčnom boji na trhu práce na vedľajšiu koľaj. Celoživotné vzdelávanie možno dnes vidieť ako reakciu na aktuálny medzinárodný problém, ktorého zmyslom je uplatnenie sa na trhu práce.
Bánoci a Mečár (2006) ešte dodávajú vzdelávanie ako
c) VÝNOS. Opierajú sa o tvrdenie, že: „intelektuálny kapitál svojim vlastníkom prináša výnos, ktorý je porovnateľný s výnosmi z hmotného kapitálu. Zároveň intelektuálny kapitál pre spoločnosť ako celok prináša kladné externé úžitky.“
a) RAST KONKURENCIESCHOPNOSTI
V súčasnosti sa vzdelávanie v celej Európe chápe ako dominantná úloha 21. storočia, ktorá súvisí priamo s flexibilitou pracovnej sily, jej schopnosťou prispôsobiť sa novým informačným technológiám a absorbovať nevyhnutné množstvo nových poznatkov.
b) ODPOVEĎ NA NOVÉ NÁROKY
Situácia v ekonomike sa mení, dôsledkom čoho vznikajú nové nároky na odbornú kvalifikáciu z hľadiska požiadaviek na aktualizáciu a prehlbovanie profesijných vedomostí a schopností. Vzdelávanie sa tak pre ambiciózneho človeka stáva samozrejmosťou a ľudí bez ambícií odsúva v konkurenčnom boji na trhu práce na vedľajšiu koľaj. Celoživotné vzdelávanie možno dnes vidieť ako reakciu na aktuálny medzinárodný problém, ktorého zmyslom je uplatnenie sa na trhu práce.
Bánoci a Mečár (2006) ešte dodávajú vzdelávanie ako
c) VÝNOS. Opierajú sa o tvrdenie, že: „intelektuálny kapitál svojim vlastníkom prináša výnos, ktorý je porovnateľný s výnosmi z hmotného kapitálu. Zároveň intelektuálny kapitál pre spoločnosť ako celok prináša kladné externé úžitky.“