Slovenská republika od polovice 90-tych rokov prechádza transformáciou sociálnej sféry. Začala reformovať systém paternalizmu, kde štát predstavoval kľúčové postavenie v systéme založenom na osobitnej zodpovednosti každého občana.
Jednou z reforiem, ktorou musela Slovenská republika prejsť, bola aj reforma dôchodkového zabezpečenia. Za najrozhodujúcejší dôvod reformy dôchodkového systému sa považoval problém demografického vývoja a starnutie populácie. Ľudia dosahujú vyššie vzdelanie a tak neskôr vstupujú na pracovný trh. Vytvára sa tak tlak na verejné financie.
Manželstvá sa uzatvárajú vo vyššom veku, klesá pôrodnosť, rodí sa čoraz menej detí a ľudia žijú dlhšie. Preferujú sa rodiny s jedným, alebo maximálne dvoma deťmi.