Pracovná doba a doba s ňou spojená, ako je doba prípravy a hygienickej čistoty, taktiež i doba strávená cestou do práce a späť, patrí medzi významné sociálne faktory reprodukcie pracovnej sily a tým aj bezpečnosti práce. Ak spoločnosť nezaistí, aby táto doba bola optimálna, potom dochádza k narušeniu reprodukcie pracovnej sily a s ním k rastúcej únave a možnosti zlyhania adaptačných schopností.
Dobre využívaná pracovná doba vyžaduje vhodný režim práce. Význam správne zvoleného pracovného režimu vyplýva zo skutočnosti, že človek nie je schopný pracovať s rovnakou výkonnosťou dlhú dobu. Vplyvom únavy zákonite ochabujú činnosti jednotlivých funkcií fyzického a psychického charakteru a je nutné ich zotavovanie, čo je nezbytnou biologickou potrebou organizmu pre udržanie dobrej pracovnej výkonnosti človeka. Riešenie problému únavy jednotlivých orgánov zaťažených pri práci predstavuje ústrednú otázku racionálneho usporiadania práce a odpočinku. V praxi sa potreba odpočinku prejavuje väčšinou spontánne prerušením práce s rôznou vedľajšou činnosťou, ktorou pracovník kompenzuje nastávajúcu únavu. Únava doprevádzaná dočasným znížením pracovnej činnosti je normálny fyziologický dôsledok činnosti každej funkcie organizmu.