Prvé uznanie práva na sociálne zabezpečenie bolo prijaté v rámci Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.
Existencia sociálneho zabezpečenia je úsilím spoločnosti o sociálnu spravodlivosť, etickú solidárnosť a podloženú ekonomiku, ktorá rešpektuje situáciu v sociálnej sfére aj procesy globalizácie, regionalizácie a individualizácie.
Pojem sociálne zabezpečenie podľa Jána Matláka a kol. (2004) obsahuje vzťahy a prostriedky (inštitúcie), ktorými spoločnosť pomáha občanom, ktorých príjem nestačí na pokrytie ich životného minima, alebo ak nemôžu pracovať, alebo sa ocitli v spoločnosti uznanej sociálnej situácii. Ako synonymum sociálneho zabezpečenia sa v niektorých krajinách chápe aj sociálne právo (social law) a sociálna bezpečnosť (social security).