Dvadsiate storočie z hľadiska pedagogiky bolo veľmi búr-livým a protirečivým obdobím. Názory pedagógov oscilovali od absolútneho pedagogického optimizmu až ku antipeda-gogike ako prejavu extrémneho pedagogického pesimizmu. Okrem toho bol rozmach tých filozofických koncepcií, ktoré sa zamerali len na človeka a s ním spojené filozoficko-antropologické otázky.