Jednou z prvých otázok, nad ktorými sa treba zamyslieť, je otázka, pre koho je určené „jezuitské“ vzdelávanie (alebo formácia, výchova)? Historicky si možno všimnúť, že prvým jezuitom išlo o vzdelávanie a formáciu „našich“ (jezuitov). Postupne sa pridávali laici, ktorí vnímali takéto vzdelávanie ako veľmi hodnotné, až sa prešlo k zakladaniu škôl čisto pre nejezuitov a nerehoľníkov. Jezuitské vzdelávanie v tej najrýdzejšej forme je teda pre „našich“, ktorým chceme dať to najlepšie, čo je v našich a dostupných silách. Ostatné jezuitské inštitúcie sa chcú priblížiť k tomuto ideálu, nakoľko to možnosti a zameranie danej inštitúcie dovoľujú.