Hlavným cieľom rodiny je socializácia, výsledkom ktorej sa z človeka stáva mravný a charakterný človek, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a v spoločenskom živote. Stav súčasnej rodiny závisí od ekonomickej a sociálnej situácie spoločnosti. Presmerovanie zodpovednosti za kvalitu života na každého jednotlivca súvisí s výchovnými problémami, ktoré sa v rodinách nachádzajú. V súčasnosti dochádza k hlbokým zmenám, ktoré charakterizujú výrazné oslabovanie sociálnych väzieb a spoločne utváraných hodnôt, v spoločnosti sa oslabuje sociálny kapitál a spoločenský poriadok.
Kvalitu života detí priaznivo ovplyvňujú pozitívne citové väzby rodičov k dieťaťu v kontrapozícií s negatívnymi, kladenie primeraných nárokov na dieťa zo strany oboch rodičov, kvalita vzťahu medzi rodičmi, súdržnosť rodiny, otvorenosť v komunikácii, nízka miera konfliktnosti, prosociálnosť a jasne formulované pravidlá. Optimálny harmonický rozvoj psychických funkcií je predpokladom na úspešné začlenenie jednotlivca do spoločnosti. Narušenie vývinu jedinca je dôsledkom nesprávnej výchovy v rodine, čo má za následok poruchy správania.