Seminárna práca: Kniha proroka Jonáša – interpretácia a aktualizácia jeho posolstva

Spis proroka Jonáša sa v hebrejskej Biblii uvádza ako piaty z dvanástich, tzv. menších prorokov, kým v Septuaginte je na šiestom mieste medzi nimi. Na rozdiel od ostatných starozákonných prorockých spisov sa v knihe neuvádza zbierka Jonášových výrokov, lež poučné rozprávanie o samom prorokovi.
Kniha je síce tradične radená k prorockým knihám, ale v skutočnosti sa od nich líši predovšetkým svojím štýlom, Rozpráva totiž o epizódach s bohatým náboženským posolstvom. Nehovorí teda tradične na spôsob prorockých výrokov, hrozieb a sľubov, ale podáva súvislý dej, o ktorom sa v minulosti veľa diskutovalo, či má historický podklad alebo je len určitou projekciou autorovho zámeru. K tomu, že kniha Jonáš bola zaradená k prorokom, snáď prispel názor, že prorok Jonáš bol identifikovaný s Jonášom spomínaným v 4Kr 14,25. Tu spomínaný prorok Jonáš je Amatiho syn z Gat-Oferu (dnešný Chirbet ez-Zurra, 5 km od Nazareta). Z toho ešte nevyplýva, že tento prorok musí byť identifikovaný s prorokom Jonášom, autorom Jonášovho proroctva.
Jahve posiela Jonáša do mesta Ninive, aby jeho obyvateľom ohlasoval pokánie. Ale on odoprie poslušnosť a loďou chce utiecť do Taršišu. Na mori sa však strhne veľká búrka a námorníci zistia, že ju zapríčinil Jonáš svojou neposlušnosťou. Preto ho hodia do mora a búrka sa utíši. Zhltne ho veľká ryba a on v jej útrobách žalmom vzdáva Bohu vďaky za vyslobodenie. Na tretí deň ho ryba vyvrhne na zem. Jahve opäť posiela Jonáša do Ninive, jeho obyvatelia robia na prorokovo kázanie pokánie a Boh im odpúšťa ich prečiny. Jonáš sa nad týmto činom Božej dobroty rozhorčuje. Jahve mu dáva účinnú lekciu a odhaľuje mu význam svojho milosrdného konania.