Charakteristickým znakom železničnej dopravy od jej vzniku až do súčasnosti je skutočnosť, že rušňovodič riadiaci vlak nemôže ovplyvniť smer jazdy vlaku, ani ho zastaviť na vzdialenosť vlastného rozhľadu. Pri rozhodovaní o riadení rýchlosti vlaku bol preto odkázaný od začiatku na informácie, ktoré mu odovzdával staničný a traťový personál. Rovnako nevyhnutné bolo už v začiatkoch železničnej dopravy zabezpečiť vzájomnú komunikáciu medzi vlakovou a rušňovou čatou. Pozornosť musela byť venovaná i zaisteniu bezpečnosti verejnosti v styku so železnicou.