Sprievodným a charakteristickým znakom súčasnej postmodernej spoločnosti sú rôzne sociálno-výchovné problémy u detí, mládeže a dospelých, ktoré nadobúdajú zo dňa na deň vzrastajúcu tendenciu. Môžeme k nim zaradiť i agrasívne správanie a konanie ľudí. Množstvo problémov a problémových situácií, ktoré deti vyvolávajú si široká odborná, ale i laická verejnosť v plnej miere uvedomuje.
V posledných desaťročiach došlo v našej krajine k podstatným kvalitatívnym, ale aj kvantitatívnym zmenám v celom spoločenskom systéme, a teda tiež v školstve, čo sa odzrkadlilo aj na samotnom konaní a správaní ľudí. Otvorenie brán do sveta malo za následok mnoho výhod i nevýhod. Na jednej strane školská politika viedla k naplneniu demokratizácie výchovy a vzdelávania, ale na druhej strane k dezorientácii detí a mládeže a k propagácii konzumného životného štýlu a rozvoju prevažne technologického zmýšľania.
Deti a mládež, dá sa povedať, že tá najzraniteľnejšia skupina populácie, pomaly ale isto stráca zmysel pre zodpovednosť, upadá význam kultúrnych tradícií nášho národa. Presadzovanie spoločensky nežeľateľných hodnôt a postojov vplýva na neschopnosť a obmedzovanie hodnotiaceho procesu osobnosti. Deti sa stále pohybujú v pásme hodnotových protikladov. Na jednej strane je to láska, úcta, dobro a spravodlivosť, a na strane druhej peniaze, majetok, boj o moc, násilie. Deti aplikujú agresiu na svojich spolužiakoch, len aby netrpeli komplexom menejcennosti, volia si neadekvátny spôsob správania (záškoláctvo, nedisciplinovanosť, vzdorovitosť a pod.). Je však nevyhnutné zmeniť filozofiu chápania problémového správania detí a mládeže a považovať tieto prejavy správania za určitý varovný signál, ktorým nám dáva dieťa najavo, že s ním niečo nie je v poriadku, resp. že sa ocitlo v krízovej situácii, z ktorej nenachádza žiadne iné východisko.