Slovenská republika od polovice 90-tych rokov prechádza transformáciou sociálnej sféry. Začala reformovať systém paternalizmu, kde štát predstavoval kľúčové postavenie v systéme založenom na osobitnej zodpovednosti každého občana.
Jednou z reforiem, ktorou musela Slovenská republika prejsť, bola aj reforma dôchodkového zabezpečenia. Za najrozhodujúcejší dôvod reformy dôchodkového systému sa považoval problém demografického vývoja a starnutie populácie. Ľudia dosahujú vyššie vzdelanie a tak neskôr vstupujú na pracovný trh. Vytvára sa tak tlak na verejné financie.
Manželstvá sa uzatvárajú vo vyššom veku, klesá pôrodnosť, rodí sa čoraz menej detí a ľudia žijú dlhšie. Preferujú sa rodiny s jedným, alebo maximálne dvoma deťmi.
Demografický vývoj je tiež ovplyvňovaný pokrokom vo vede, technike a medicíne, novými životnými hodnotami a kultúrou, plánovanie rodičovstva antikoncepciou, vyskytuje sa čoraz menej vojenských konfliktov. V budúcnosti sa očakáva vysoký nárast dôchodcov nad 65 rokov. Rizikovou skupinou z hľadiska dôchodkového zabezpečenia sa stávajú mladí ľudia medzi 20 a 30 rokom života, ktorí tvoria veľkú skupinu. Problém nastane asi tak za 40 rokov, keď nastúpia do dôchodku, pomer medzi pracujúcou a nepracujúcou časťou populácie bude zásadne rozdielny ako dnes. Dôchodkový systém založený na priebežnom financovaní by tento tlak financií neudržal. Ak by sa na Slovensku neuskutočnila reforma musel by znižovať dôchodky, zvyšovať odvody pracujúcich a predlžovať vek odchodu do dôchodku.