Paradox - II. svetová vojna bola pre film v mnohých krajinách obdobím rozmachu
Paradox - Nemci „oslobodili“ európske národné kinematografie spod nad- vlády Hollywoodu
Povojnové obnovenie H. nadvlády nad európskym trhom znamenal aj návrat k šablónam „fabriky na sny“
Taliansko
Prvé desaťročie po nástupe fašizmu (1922) - živorenie na provinčnej úrovni. Obecenstvo bolo unavené kultom dív a konvenčným bombastickým historickým filmom a varianty starých úspechov - začalo uprednostňovať americký film. Konkurzy veľkých film. firiem
Neskôr aj Mussolini pochopil význam filmu ako nástroja propagandy
- od r. 1931 štátne subvencie - rozhodoval o nich orgán podriadený ministerstvu propagandy. Koordinoval výrobu a distribúciu - zostril však aj cenzúru - vysoké prémie pre „umelecky hodnotné“ filmy (Genina a Gallone)
1937 - založili obrovské štúdio Cinecitta - riadil ho Mussoliniho syn Vittorio
Škola - Centro Sperimentale di Cinematografia - nebol v nej fašistický duch
- výroba po týchto opatreniach stúpla na 80 ročne - nezáväzné zábavné filmy - „obdobie bielych telefónov“
- zásahy do importovaných filmov („Nábrežie hmiel“, „Nech žije (moja) sloboda“)
- fungovali aj malé a relatívne nezávislé firmy - tematická pestrosť -
úniky spod diktátu propagandistických cieľov
- invázia spojencov - zastavenie výroby
Po vojne - sloboda, ale aj úplná finančná neistota
Neorealistické filmy - nepresvedčivý, skôr malý záujem publika