Práca v prvej časti rozoberá jednotlivé druhy diagnostiky zúčastnené na diagnostike jednotlivcov psychosociálne narušených prípadne s poruchami správania. Vychádza z 16 ročnej praktickej reedukačnej činnosti autora v Reedukačnom domove pre mládež v Hlohovci. Jej téma bola zvolená v súvislosti z nedostatkom literatúry zaoberajúcej sa konkrétne diagnostikou v podmienkach zariadení na výkon ústavnej alebo ochrannej výchovy. V podmienkach jednotlivých zariadení proces diagnostiky prebieha rôzne a preto snaha o jeho unifikáciu je nevyhnutná. Práve k tomuto účelu by mala práca slúžiť pretože poznatky pedagógov sú vzhľadom k rozdielnej kvalifikovanosti a praxi rôzne, často bohužiaľ nedostatočné. V druhej časti práce sa autor venuje problematike individuálnych reedukačných programov ako relatívne novému diagnostickému nástroju využívanému v reedukačných domovoch. Dôvodom je opätovne nedostatok informácií o danej metodike a z toho vyplývajúci zmätok pri zavádzaní individuálnych reedukačných programov do praxe.