Jedným z najvýznamnejších problémov v psychológii je problém osobnosti. Skôr ako psychológov zaujímala otázka osobnosti básnikov, ktorí si kládli otázky typu, kto som, aký som človek. Už samotný pôvod slova osobnosť je sporný a pripúšťa viaceré výklady. Persona z lat., znamená masku herca v divadle, slovo personare znamená zase prestupovať či prefarbiť. Vedeckých definícií osobnosti je asi 80. Nezávisle od sporu, čo je osobnosť, otvorila psychológia prístup k hlbinám vlastného ja a ponúka pomoc pri porozumení a riešení osobných ťažkostí a životných kríz. Keď sa povie: „Tráva je zelená“ alebo „Som chorý,“ nikto sa určite nezamyslí nad slovami „je“ a „som.“ Tieto slová, ich význam a ich podstata sa zdá všetkým jasná, pričom sa nikto nepozastaví nad tým, čo sa vlastne za týmito slovami skutočne skrýva a už vôbec nie nad tým, čo je podstatou samotného bytia. Keď sa chceme zamyslieť nad podstatou bytia človeka a vecí vo svete, každý si vysvetlí túto problematiku inak. Osobnosť by sa dala presne definovať cez situáciu, keď ktosi zaklope na dvere a my sa opýtame: „Kto je?“ a odpoveď znie: „Ja!“ – a to
Ja je osobnosť