I keď sa prvé predstavy o podobe spoločného štátu formovali už od počiatku národnooslobodzovacieho hnutia, ako v Českých krajinách, tak i na Slovensku, možno konštatovať, že pevnú podobu dosiahli až v posledných mesiacoch vojny. Predovšetkým vďaka mimoriadnym výsledkom zahraničnej akcie, ktorá získala podporu Dohody, mohla vzniknúť jednotná republika. Z hľadiska problematiky štátnych hraníc je významným niekoľko míľnikov, načrtávajúcich predstavy o podobe budúceho štátneho územia. Dá sa povedať, že už v Clevelandskej dohode sa hovorí o podobe republiky takej, ako ju poznáme my, no napriek tomu, ešte veľa sa od roku 1915 zmenilo. Hovorí sa v nej jednak o území Slovenska až po Miškovec, vrátane Juhoslovanského koridoru, nepočíta sa ale s územím Zakarpatskej Ukrajiny. V týchto intenciách vyjednával aj čs. zahraničný odboj. Konkrétne však boli územné požiadavky sformulované až na Versaillských rokovaniach.