Keďže šach som sa naučila hrať ešte v detstve, rozhodla som sa o jeho princípoch upovedomiť aj tých ľudí, ktorí k nemu nemajú žiaden vzťah; aby videli, že to nie je len nejaké bezcieľne skákanie figúrok po šachovnici.
Touto prácou som chcela čitateľa oboznámiť nielen s tým, čo šachy vlastne sú a ako sa na ne psychologicky pripraviť, ale som predovšetkým chcela poukázať na to, ako ďaleko psychologické momenty ovplyvňujú a vôbec prevádzajú šachovú partiu.
Podarilo sa mi zhromaždiť veľké množstvo materiálu, pre prácu som ho musela znovu a znovu triediť, vyraďovať a preraďovať. Teda jediným problémom bolo to, že som musela vybrať len to najdôležitejšie.