Štrukturalizmus – v pravom zmysle slova pôvodne nepredstavoval fil. smer, ale všeobecnovednú metódu skúmania, ktorej produktívnosť sa ukázala najmä v humanitných vedných odboroch. Štrukturalizmus ako vedecká metóda skúmania sa od zač. 20. storočia rozvíjal mimo filozofie: v jazykovede (F. de Sausssure, tzv. Pražský lingvistický krúžok – Roman Jakobson, Nikolaj Trubecko), neskôr v etnológii (Claude Levi – Strauss), v literárnej vede a estetike (Roland Barthes, v Čechách Jan Mukařovský).
C. L. Strauss – po prvýkrát použil pojem structure. F. de Saussure hovoril len o jazykovom systéme. Jazyk je kľúčový v štrukturalizme. Jazyk je forma a nie substancia. Jazyk je súbor znakov ustanovených vzájomnými vzťahmi.
Ferdinadn de Sausssure (1857 – 1913) – synchrónny a formálny prístup k jazyku. 2 aspekty jazyka: langue – systém abstraktných pravidiel a parole – hovorená reč, realizácia abstraktných pravidiel v aktuálnom prehovore.
Jazyk je systém znakov a znak má zástupnú funkciu.
Bilaterálne, substančné vymedzenie znaku: označované (pojmom) a označujúce (zvukom a obrazom).
Význam slova v sieti opozícií. Význam slova „modrý“ môžeme pochopiť len vo vzťahu k druhým farbám. Jazyk je systém vzájomných vzťahov. Niektorí z neho odvodzujú i realitu. Podľa štrukturalistov každá kultúra má gramatiku pevných pravidiel.