Na historický vývoj fyzikálných vied možno poukazovať ako na dialektický rozpor medzi dvoma vzájomne si odporujúcim pojatím samotnému základu fyzikálnej reality. Na jednej strane existovala dlhá tradícia atomizmu.
Atomizmus sa snaží pochopiť hmotu a ich interakcie na základe existencie fundamentálných častíc. V teorii polí sa nachádzali praktické diferenciálne rovníce, ktoré popisovali chovanie rôzných spojení v priestore a v čase, ale neobsahovali nič, čo by súviselo s diskrétnym charakterom hmoty. Príkladom takejto funkcie je intenzita elektrického, magnetického a gravitačného pola. Hmotu tvoria prvky, molekuly a atómy.