Keďže v praxi nemožno všade používať uhlíkové ocele z dôvodu, že sa kladú vyššie požiadavky na vlastnosti týchto ocelí, je nutné používať legované ocele. Takýto druh ocelí, aj keď sú oveľa drahšie ako uhlíkové ocele, vykazujú vyššie medze sklzu, dobré plastické vlastnosti, vyššiu prekaliteľnosť, nízku prechodovú teplotu, zaručenú medzu únavy, antikoróznosť a pod. Konštrukčné nízkolegované aj vysokolegované ocele sa legujú najčastejšie kremíkom, niklom, chrómom, vanádom, molybdénom, mangánom. Občas sa legujú ocele bórom a volfrámom.
Všetky tieto prvky výrazne ovplyvňujú aj tranzitnú teplotu ocelí, pričom v tejto práci sa zameriam na vplyv týchto prvkov na prechodovú teplotu konštrukčných ocelí.