Exponenciálny rast spotreby kovov v poslednom storočí vedie k progresívnemu čerpaniu surovinových zásob Zeme. V súčasnosti je tento vývoj v mnohých prípadoch na hranici ekonomickej, ale aj ekologickej únosnosti a zároveň sa začína prejavovať aj obmedzenosť primárnych zdrojov niektorých surovín. Tento stav do značnej miery vyplýva z podstaty využívaných technologických postupov pri úprave a spracovaní surovín, ktoré ich zväčša nevyužívajú komplexne. Je zrejme že iba principiálne nove metódy v technológiách úpravy a spracovania surovín umožnia ich komplexne využívanie na potrebnej úrovni z ekonomického a aj ekologického hľadiska. Medzi takéto postupy možno jednoznačné zaradiť minerálne biotechnológie, ktoré umožňujú vyšší stupeň exploatácie prírodných zdrojov.