Erich Fromm sa vo svojej teórii osobnosti pokúšal kombinovať veľmi rozdielne hľadiská Freuda a Karola Marxa ako sociálneho teoretika a filozofa. Fromm, veril tomu, že množstvo Freudových objavov, ako napr. rola nevedomia v ľudskom správaní, malo mimoriadny význam pre pochopenie osobnosti človeka. Cítil však, že Freud sa v mnohých ohľadoch mýlil, najmä v tom, že zdôrazňoval fungovanie človeka ako indivídua namiesto toho, aby kládol dôraz na vzťahy medzi jedincom a spoločnosťou a zotrvával na sexuálnom pozadí správania.