Rodina a školská trieda sú základnými sociálnymi útvarmi dieťaťa. Sú miestami, kde trávi prevažnú časť svojho života a kde sa dostáva do rôznych, často závažných emocionálnych situácií a sociálnych vzťahov, ktoré sú zdrojom pozitívnych a negatívnych podnetov, ale aj celého radu osobných problémov a konfliktov. Dnešný svet je veľmi uponáhľaný, plný stresujúcich situácií, agresivity a negatívnych javov, čo má veľmi nepriaznivý dopad na prežívanie detí a fungovanie rodín. Pokrok v technickom rozvoji zvyšuje psychickú záťaž, obmedzuje podmienky pre ľudské vyjadrenie osobnosti, vnucuje človeku prijímať nový životný a pracovný rytmus, zrýchľuje tempo života a často znemožňuje sebavyjadrenie a osobnostný rozvoj každého z nás. Pretože už od útleho detstva nás pohlcujú požiadavky zo strany rodiny aj spoločnosti, dochádza k nadmernej záťaži organizmu, ktorá často vyústi do psychosomatických problémov. Stále častejšie sa tieto ťažkosti objavujú už v detskom veku. Jedinec má problémy v kontaktoch so skupinou, má zdravotné problémy, problémy s komunikáciou aj s akceptovaním samého seba. V súčasnosti je veľmi často predmetom diskusie širokej verejnosti otázka negatívneho správania detí, násilia, agresivity, šikany, trestných činov a pod. Čoraz častejšie sa stretávame s deťmi, ktoré majú výrazné ťažkosti so správaním. Je to jedna z najčastejších diagnóz. V súčasnosti sa poruchy správania vyskytujú u 10 - 15% detí a adolescentov (Lechta, Hučík, 2007). Práve preto sme si pre náš výskum vybrali deti s poruchami správania a učenia. „Optimálny harmonický rozvoj psychických funkcií je priaznivý stav, ktorý môžeme chápať aj ako absenciu biologicky i psychogénne podmienených porúch.“ (Turček, 2000, str. 9). Problematický jedinci však reálne existujú. Podstatným momentom v morálnom vývoji je činnosť. Efektívne výchovné ostupy, či programy sa neobmedzujú iba na slovné pôsobenie a vyvolávanie emocionálnych zážitkov, ale zaraďujú tiež prvky činnosti. ...